estetika
Opis študijného programu: Opis
Špecifikujúci rámec profilov absolventa (estetiky a estetickej výchovy na všetkých stupňoch štúdia)
Profilácia všetkých foriem štúdia, garantovaného Ústavom literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre (ďalej len: ÚLUK) sa vyznačuje osobitosťami, ktoré sú dotované desaťročiami základného výskumu (viac ako pol stovkou celoštátnych i medzinárodných výskumných projektov, z ktorých vyše 90% bolo ohodnotených najvyšším kvalifikačným stupňom) a priekopníckymi bádateľskými iniciatívami. Ich výsledky sa premietli do profilácie absolventov štúdia estetiky a estetickej výchovy, ktoré je ťažiskovo podložené autonómnym základným výskumom, nasledovne:
1. 0d 60. rokov 20. stor. sa v ÚLUK formovala i v zahraničí rešpektovala tzv. Nitrianska interpretačná škola (F. Miko, A. Popovič atď.), ktorá kultivovala metódy interpretácie umeleckého textu, novátorsky presadzovala semioticko-komunikačný a interdisciplinárny prístup k umeniu. Vďaka výsledkom dosiahnutým v rámci týchto iniciatív bolo možné poňať výučbu estetiky v ÚLUK nielen ako všeobecne-abstraktnú reflexiu umenia, ale formovať u študentov kompetencie riešiť estetické problémy prostredníctvom konkrétneho diela zvládnutého na úrovni interpretačného detailu (z tohto hľadiska sa spôsobilosti absolventov štúdia estetiky vyrovnajú kompetenciám študentom jednotlivých druhov umenia). Uvedené iniciatívy, modely štýlu (F. Miko, Ľ. Plesník, E. Kapsová atď.), neskoršie výskumy morfológie umeleckého diela (Ľ. Plesník, Z. Rédey, R. Beličová atď. ) a novšie tematologické výskumy (M. Čechová, Ľ. Plesník atď.) vedno s tradíciou interdisciplinárnosti (A. Popovič, E. Pariláková) poskytujú študentom inštrumentárium na kvalifikované postihnutie každej úrovne (štýl, téma, jazyk, kompozícia) výtvorov všetkých druhov umenia, ako aj mimoumeleckých estetických javov. Na základe A. Popovičom v 70. rokoch 20. stor. rozvinutej teórii metatextov, vďaka ktorej ÚLUK začal v predstihu riešiť a neskôr pod záhlavím intertextuálnosti rozvíjať problematiku medzitextového nadväzovania (T. Žilka, M. Malíčková atď.), študenti ÚLUK získavajú habilitu rozumieť problematike umenia v medzidruhových súvislostiach (na úrovni spätosti konkrétnych diel rôznych druhov umenia). Výskumy umeleckého štýlu (výrazovej sústavy) umožnili, aby si študenti osvojovali dejiny umenia nie ako disparátne súbory singularít, ale prostredníctvom kategórie slohu (štýlu, smeru atď.), ktorý je konkretizovaný výrazovo reprezentatívnymi artefaktmi. Tým sa prekonal tradičný hendikep estetického štúdia dejín umenia ako redukovanej faktografie, takže študenti sú disponovaní zvládnuť v tejto oblasti aj nenamemorované jednotlivosti.
2. Komunikačný model umenia vyústil v 80. rokoch 20. stor. do koncepcie recepčného prístupu k umeniu, ktorý zohľadňoval autentické čitateľské potreby a záujmy, a v 90. rokoch do koncepcie k životu obrátenej estetiky, resp. živej kultúry (Ľ. Plesník, F. Miko). V jej rámci sa ÚLUK ako prvý na úrovni celoštátnych projektov základného výskumu začal sústavne venovať výskumu popkultúry (jednotlivo už od 70. rokoch v prácach P. Libu a V. Oberta, programovo a školotvorne od 90. rokov u J. Malíčka, M. Malíčkovej, neskôr M. Boszoráda atď.). Na tejto platforme výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK prekonala diskrepanciu medzi predsudkami zaťaženou polaritou tzv. vysokého a nízkeho umenia, ústretovo sa otvorila kultúre, ktorou súčasní študenti autenticky žijú, a rehabilitovala popkultúru ako podstatnú súčasť štúdia estetiky. Z didaktického hľadiska začal od 90. rokov 20. stor. rozvíjať uvedené iniciatívy koncept praktickej estetiky (M. Žilková, neskôr H. Zeleňáková atď.), ktorý sa zameral na formovanie spôsobilosti študentov uplatniť zásady k životu obrátenej estetiky vo výučbe príslušných predmetov na ZŠ a SŠ, pričom rozhodujúcim spôsobom určil ich obsah i formu v celoštátnom rozsahu.
3. Pred desaťročím sa v ÚLUK sformovala medzičasom medzinárodne etablovaná subdisciplína arcitextuálna tematológia (M. Čechová, Ľ. Plesník atď.) Na jej základe si študenti v rámci štúdia estetiky a estetickej výchovy osvojujú kultúrne ustanovujúce prapríbehy (mýty, rozprávky, legendy, základné náboženské naratívy ap.) a v nich obsiahnuté univerzálne príbehové vzorce, ktoré podkladajú umeleckú/estetickú tvorbu vo všetkých vývinových obdobiach vrátane (post)postmodernej a popkultúrnej súčasnosti. Vedno s vyššie uvedenými osobitosťami sa tak umocnili predpoklady, aby sa výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK odbremenila od nadmiery memorovania faktografických dát (v digitálnej súčasnosti beztak ľahko dohľadateľných) v prospech inštrumentálne-operatívnych schopností kvalifikovane zvládnuť aj estetické artefakty (štýly, druhy, žánre), ktoré nie sú encyklopedicky opísané, prípadne v čase štúdia ešte nejestvujú, a tak operatívne reagovať na požiadavky „živej praxe“.
Uvedené osobitosti (tradícia, výučba podložená sústavným základným výskumom) vedno s faktom, že výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK nebola nikdy zacielená na „masovú produkciu absolventov“, ale, pokiaľ to bolo možné, mala v pozitívnom slova zmysle výberový charakter, sa premietli aj do úspešnosti jej absolventov. Absolventi štúdia estetiky a(lebo) estetickej výchovy v ÚLUK sa úspešne uplatnili v akademickej, resp. pedagogickej sfére, nie len na základných, stredných a vysokých školách (mimo alma mater napr. doc. Mgr. Łukasz P. Wojciechowski, PhD., doc. PhDr. Milan Banyár, PhD.), ale aj v rôznych edukačných inštitúciách a programoch neziskových organizácií (Mgr. Viera Lasáková, rod. Chrenková), v rôznych kultúrno-spoločenských ustanovizniach a centrách (Mgr. Lucia Vadelová, Mgr. Marek Vatraľ, PhD., Mgr. Erik Vilím, PhD.), ako redaktori regionálnych novín (Mgr. Alexandra Janigová) aj celoslovenských časopisov (Mgr. Alexandra Paulovičová) a tiež ako kreatívni umelci, ktorí vďaka štúdiu estetiky teoreticky ukotvili svoje umelecké aktivity, rozšírili a prehĺbili si tematické a metodologické rámce svojej tvorby (Mgr. Michal Hvorecký, Mgr. Alena Pajtinková). Každý študent 3. stupňa štúdia estetiky podáva výskumný projekt UGA ako zodpovedný riešiteľ a obvykle participuje aj na celoštátnych projektoch základného výskumu. Väčšina doktorandských prác ukončených v ÚLUK (ich častí) je zverejňovaná v podobe recenzovanej domácej alebo zahraničnej vedeckej monografie, kapitole v nej alebo štúdie v recenzovanom vedeckom periodiku, každoročne tak aj aspoň jedna diplomová práca, bakalárska práca alebo práca ŠVOUČ (naposledy práce Nikoly Danišovej a Bernadette Pažitnej).
Všeobecná charakteristika odborného profilu absolventa
Absolventi prvého stupňa štúdia estetiky majú základné teoreticko-metodologické vedomosti, ktoré sú východiskom pre odbornú prax i vedecký výskum. Ovládajú kategoriálny aparát estetiky, filozofie umenia a semiotiky umenia, dokážu kvalifikovane identifikovať všetky úrovne a prvky umeleckého diela (predovšetkým slovesného, výtvarného a hudobného), a to aj s ohľadom na ich žánrové osobitosti, s presahom aj k špecifikám populárnej kultúry, príslušných médií a umenia pre deti a mládež v miere, v akej sú diela tejto povahy samozrejmou súčasťou príkladov a prípadových štúdií povinného bloku Interpretačných seminárov. Absolventi sú oboznámení so základnými príznakmi všetkých umeleckých slohov a ich najreprezentatívnejšími dielami, ako aj s estetickými koncepciami od staroveku po súčasnosť. Ovládajú základy kreatívneho písania, experimentálnych dielní a majú základné skúsenosti s praktickým pôsobením v médiách, galériách a ďalších kultúrnych inštitúciách. Vďaka týmto spôsobilostiam dokážu samostatne interpretovať literárne, výtvarné a hudobné diela s presahmi k špecifikám populárnej kultúry a umenia pre deti a mládež, a to aj v medzidruhových a historickovývinových súvislostiach. To im dáva kompetenciu uplatniť sa v odborných inštitúciách s umelecko-kultúrnym zameraním, ako aj v tých oblastiach kultúrneho a spoločenského života, súkromného a verejného sektoru, ktoré majú vzťah k umeniu (kultúrne inštitúcie typu klasických galérií, ale aj nekonvenčných výstavných priestorov, redakcie printových a iných médií, ustanovizne venované záujmovej umeleckej a kultúrnej aktivite, inštitúcie organizujúce miestny kultúrny život na úrovni obce, mesta, regiónu, programy osvetových stredísk zamerané na tvorivé dielne a pod.). Absolventi môžu pôsobiť ako členovia inštitucionálnych tímov, v ktorých je žiadaná tvorba rešerší a deskriptívnych analýz estetických či špecifickejšie umeleckých javov. Rozsah a hĺbka znalostí a praktických zručností ich oprávňuje pokračovať v študijnom programe estetika (2. stupeň), prípadne v príbuzných študijných programoch. K zásadným profilujúcim osobitostiam pozri vyššie Špecifikujúci rámec profilov absolventa prípadne ďalšie rubriky Opisu študijného programu.
Teoretické vedomosti
Absolventi študijného programu estetika (1. stupeň):
- poznajú kategoriálny aparát estetiky a semiotiky umenia, a to aj vo vzťahu k jednotlivým umeleckým druhom (literatúra, výtvarné umenie, hudba), parciálne aj k špecifikám populárnej kultúry, umenia pre deti a mládež;
- kvalifikovane ovládajú teoretický model štruktúry umeleckého diela a všetky jeho úrovne, resp. prvky vedia samostatne identifikovať v konkrétnom artefakte na základe autonómne vypracovaných a medzinárodne akceptovaných interpretačných postupov;
- sú oboznámení so všetkými určujúcimi výrazovými príznakmi prehistorického umenia ako aj umeleckých slohov v literatúre, výtvarnom umení, hudbe od staroveku po súčasnosť, reprezentatívne aj v populárnej kultúre a v umení pre deti a mládež, dokážu ich samostatne identifikovať v konkrétnom artefakte;
- sú dôkladne oboznámení s osnovnými teoretickými koncepciami umenia a estetiky od staroveku po súčasnosť, ako aj s ich reprezentatívnymi dielami;
- ovládajú základné princípy, ktorými sa riadi pôsobnosť príslušných redakcií, galérií a ďalších kultúrno-umeleckých či kultúrno-osvetových ustanovizní;
- ovládajú odbornú literatúru ku všetkým uvedeným oblastiam, vedia sa v nej orientovať a kvalifikovane ju interpretovať;
- sú oboznámení s osobitosťami kvalifikovaného písomného i verbálneho vyjadrovania vo vedeckom štýle.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent študijného programu estetika (1. stupeň) získa schopnosť:
- kvalifikovane a detailne interpretovať literárne, výtvarné a hudobné diela, výberovo aj s ohľadom na ich osobitosti vo vzťahu k populárnej kultúre a k umeniu pre deti a mládež, to všetko v medzidruhových a historickovývinových súvislostiach, a aplikovať tieto zručnosti vo vzťahu k aktuálnym problémom umeleckej, resp. kultúrnej praxe i k umenovednému výskumu;
- zaujať autentické stanovisko a formulovať (a argumentačne obhájiť) vlastný estetický súd vo vzťahu k existujúcim umeleckým, kultúrnym a spoločenským pravidlám a normám;
- samostatne analyzovať problémy z dejín estetiky od antiky až po súčasnosť a aplikovať ich vo vzťahu ku konkrétnym problémom umeleckej, resp. kultúrnej praxe a k umenovednému výskumu;
- samostatne vyhľadávať a analyzovať literatúru a pramene k vybranému problému;
- pracovať s odbornými i umeleckými textami, komparovať ich, syntetizovať a vyvádzať vlastné závery a riešenia;
- interdisciplinárne spolupracovať pri riešení problémov v oblasti estetiky na úrovni bakalárskej práce;
- kultivovane skoncipovať text vo vedeckom štýle a kvalifikovane prezentovať výsledky vlastnej činnosti pred odborným publikom;
- uplatňovať nadobudnuté vedomosti v jednotlivých oblastiach praxe s akcentom na schopnosť odborne i popularizačne zameraného diskurzu;
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Absolvent študijného programu estetika (1. stupeň) dokáže:
- pracovať samostatne a efektívne ako jednotlivec a ako člen pracovného tímu;
- aplikovať základy argumentačných a komunikačných stratégií, ktoré posilňujú jeho kritické myslenie;
- byť vnímavý voči spoločenskej a kultúrnej rôznorodosti;
- identifikovať mechanizmy pre vlastný kontinuálny odborný a profesijný vývoj.
Absolventi bakalárskeho štúdia v študijnom programe estetika nachádzajú uplatnenie vo všetkých povolaniach a profesiách v oblasti kultúry, umenia a jeho odbornej reflexie, ktoré vyžadujú samostatné analytické myslenie, sú spôsobilí vykonávať povolania zodpovedajúce činnosti tímového, prípadne samostatného tvorivého (koncepčného) pracovníka v nasledovných inštitúciách a zariadeniach:
- kultúrne, umelecké a vedecko-odborné inštitúcie (v pozícii kvalifikovaných pomocných pracovníkov), klasické galérie, ale aj nekonvenčné výstavné priestory, inštitúcie organizujúce miestny kultúrny život na úrovni obce, mesta, regiónu, osvetové strediská, nadstavbovo zamerané múzeá a pod. (napríklad kurátor, dokumentátor zbierkových predmetov v galériách);
- umenovedné, resp. umelecké a kultúrne sekcie v redakciách printových a iných médií a pod. (kultúrny publicista, umelecký kritik, redaktor, textový redaktor atď.);
- vládne a mimovládne kultúrne a umelecky orientované inštitúcie, organizácie a združenia (v pozícii kvalifikovaných pomocných pracovníkov);
- organizácie a inštitúcie tretieho sektora, ako aj nadácie zacielené na estetickovýchovnú, kultúrnu a umeleckú sféru združenia (v pozícii kvalifikovaných pomocných pracovníkov).
