estetika
Špecifikujúci rámec profilov absolventa (estetiky a estetickej výchovy na všetkých stupňoch štúdia)
Profilácia všetkých foriem štúdia, garantovaného Ústavom literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre (ďalej len: ÚLUK) sa vyznačuje osobitosťami, ktoré sú dotované desaťročiami základného výskumu (viac ako pol stovkou celoštátnych i medzinárodných výskumných projektov, z ktorých vyše 90% bolo ohodnotených najvyšším kvalifikačným stupňom) a priekopníckymi bádateľskými iniciatívami. Ich výsledky sa premietli do profilácie absolventov všetkých foriem štúdia estetiky a estetickej výchovy, ktoré je ťažiskovo podložené autonómnym základným výskumom, nasledovne:
- 0d 60. rokov 20. stor. sa v ÚLUK formovala i v zahraničí rešpektovala tzv. Nitrianska interpretačná škola (F. Miko, A. Popovič atď.), ktorá kultivovala metódy interpretácie umeleckého textu, novátorsky presadzovala semioticko-komunikačný a interdisciplinárny prístup k umeniu. Vďaka výsledkom dosiahnutým v rámci týchto iniciatív bolo možné poňať výučbu estetiky v ÚLUK nielen ako všeobecne-abstraktnú reflexiu umenia, ale formovať u študentov kompetencie riešiť estetické problémy prostredníctvom konkrétneho diela zvládnutého na úrovni interpretačného detailu (z tohto hľadiska sa spôsobilosti absolventov štúdia estetiky vyrovnajú kompetenciám študentom jednotlivých druhov umenia). Uvedené iniciatívy, modely štýlu (F. Miko, Ľ. Plesník, E. Kapsová atď.), neskoršie výskumy morfológie umeleckého diela (Ľ. Plesník, Z. Rédey, R. Beličová atď.) a novšie tematologické výskumy (M. Čechová, Ľ. Plesník atď.) vedno s tradíciou interdisciplinárnosti (A. Popovič, E. Pariláková) poskytujú študentom inštrumentárium na kvalifikované postihnutie každej úrovne (štýl, téma, jazyk, kompozícia) výtvorov všetkých druhov umenia, ako aj mimoumeleckých estetických javov. Na základe A. Popovičom v 70. rokoch 20. stor. rozvinutej teórie metatextov, vďaka ktorej ÚLUK začal v predstihu riešiť a neskôr pod záhlavím intertextuálnosti rozvíjať problematiku medzitextového nadväzovania (T. Žilka, M. Malíčková atď.), študenti ÚLUK získavajú habilitu rozumieť problematike umenia v medzidruhových súvislostiach (na úrovni spätosti konkrétnych diel rôznych druhov umenia). Výskumy umeleckého štýlu (výrazovej sústavy) umožnili, aby si študenti osvojovali dejiny umenia nie ako disparátne súbory singularít, ale prostredníctvom kategórie slohu (štýlu, smeru atď.), ktorý je konkretizovaný výrazovo reprezentatívnymi artefaktmi. Tým sa prekonal tradičný hendikep estetického štúdia dejín umenia ako redukovanej faktografie, takže študenti sú disponovaní zvládnuť v tejto oblasti aj nenamemorované jednotlivosti.
- Komunikačný model umenia vyústil v 80. rokoch 20. stor. do koncepcie recepčného prístupu k umeniu, ktorý zohľadňoval autentické čitateľské potreby a záujmy, a v 90. rokoch do koncepcie k životu obrátenej estetiky, resp. živej kultúry (Ľ. Plesník, F. Miko). V jej rámci sa ÚLUK ako prvý na úrovni celoštátnych projektov základného výskumu začal sústavne venovať výskumu popkultúry (jednotlivo už od 70. rokoch v prácach P. Libu a V. Oberta, programovo a školotvorne od 90. rokov u J. Malíčka, M. Malíčkovej, neskôr M. Boszoráda atď.). Na tejto platforme výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK prekonala diskrepanciu medzi predsudkami zaťaženou polaritou tzv. vysokého a nízkeho umenia, ústretovo sa otvorila kultúre, ktorou súčasní študenti autenticky žijú, a rehabilitovala popkultúru ako podstatnú súčasť štúdia estetiky. Z didaktického hľadiska začal od 90. rokov 20. stor. rozvíjať uvedené iniciatívy koncept praktickej estetiky (M. Žilková, neskôr H. Zeleňáková atď.), ktorý sa zameral na formovanie spôsobilosti študentov uplatniť zásady k životu obrátenej estetiky vo výučbe príslušných predmetov na ZŠ a SŠ, pričom rozhodujúcim spôsobom určil ich obsah i formu v celoštátnom rozsahu.
- Pred desaťročím sa v ÚLUK sformovala medzičasom medzinárodne etablovaná subdisciplína arcitextuálna tematológia (M. Čechová, Ľ. Plesník atď.) Na jej základe si študenti v rámci štúdia estetiky a estetickej výchovy osvojujú kultúrne ustanovujúce prapríbehy (mýty, rozprávky, legendy, základné náboženské naratívy ap.) a v nich obsiahnuté univerzálne príbehové vzorce, ktoré podkladajú umeleckú/estetickú tvorbu vo všetkých vývinových obdobiach vrátane (post)postmodernej a popkultúrnej súčasnosti. Vedno s vyššie uvedenými osobitosťami sa tak umocnili predpoklady, aby sa výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK odbremenila od nadmiery memorovania faktografických dát (v digitálnej súčasnosti beztak ľahko dohľadateľných) v prospech inštrumentálne-operatívnych schopností kvalifikovane zvládnuť aj estetické artefakty (štýly, druhy, žánre), ktoré nie sú encyklopedicky opísané, prípadne v čase štúdia ešte nejestvujú, a tak operatívne reagovať na požiadavky „živej praxe“.
Uvedené osobitosti (tradícia, výučba podložená sústavným základným výskumom) vedno s faktom, že výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK nebola nikdy zacielená na „masovú produkciu absolventov“, ale, pokiaľ to bolo možné, mala v pozitívnom slova zmysle výberový charakter, sa premietli aj do úspešnosti jej absolventov. Absolventi štúdia estetiky a(lebo) estetickej výchovy v ÚLUK sa úspešne uplatnili v akademickej, resp. pedagogickej sfére, nie len na základných, stredných a vysokých školách (mimo alma mater napr. doc. Mgr. Łukasz P. Wojciechowski, PhD., doc. PhDr. Milan Banyár, PhD.), ale aj v rôznych edukačných inštitúciách a programoch neziskových organizácií (Mgr. Viera Lasáková, rod. Chrenková), v rôznych kultúrno-spoločenských ustanovizniach a centrách (Mgr. Lucia Vadelová, Mgr. Marek Vatraľ, PhD., Mgr. Richard Kováčik, PhD., Erik Vilím, PhD.), ako redaktori či šéfredaktori regionálnych novín (Mgr. Alexandra Janigová) aj celoslovenských časopisov (Mgr. Alexandra Paulovičová) a tiež ako kreatívni umelci, ktorí vďaka štúdiu estetiky teoreticky ukotvili svoje umelecké aktivity, rozšírili a prehĺbili si tematické a metodologické rámce svojej tvorby (Mgr. Peter Oravec, PhD., Mgr. Michal Hvorecký, Mgr. Alena Pajtinková). Každý študent 3. stupňa štúdia estetiky podáva výskumný projekt UGA ako zodpovedný riešiteľ a obvykle participuje aj na celoštátnych projektoch základného výskumu. Väčšina doktorandských prác ukončených v ÚLUK (ich častí) je zverejňovaná v podobe recenzovanej domácej alebo zahraničnej vedeckej monografie, kapitole v nej alebo štúdie v recenzovanom vedeckom periodiku, každoročne tak aj aspoň jedna diplomová práca, bakalárska práca alebo práca ŠVOUČ (naposledy práce Nikoly Danišovej a Bernadette Pažitnej).
a) Všeobecná charakteristika odborného profilu absolventa
Prierezové (intersemiotické) a interdisciplinárne umocnené znalosti štruktúry umeleckého artefaktu všetkých druhov umenia, resp. umeleckých susbsystémov (osobitne popkultúry), ich žánrovo-druhových, výrazových a tvaroslovných osobitostí, dejín (v domácom i celosvetovom kontexte), ako aj intertextuálnych (medzidruhových) súvislostí, mimoumeleckých estetických javov, kultúrne ustanovujúcich príbehov (arcinaratívov), v nich obsiahnutých archetypov, univerzálnych príbehových vzorcov (tematických algoritmov) a ich medzinárodnej typológie, spôsobilosť interpretovať ich na vyhranenej a uvedomelej koncepčno-metodologickej báze, orientácia v aktuálne relevantných estetických koncepciách, metodologických paradigmách a epistémach, spôsobilosť kvalifikovane vypracúvať a riešiť univerzitné výskumné projekty v pozícii zodpovedného riešiteľa, participácia na celoštátnych a medzinárodných vedeckých projektoch základného výskumu, spôsobilosť recipovať odbornú literatúru, komunikovať a prezentovať odbornú problematiku v niektorom svetovom jazyku, a to na medzinárodných podujatiach i vo výučbe, publikovať výsledky svojho vlastného výskumu v recenzovaných zahraničných alebo domácich vedeckých monografiách, resp. databázových vedeckých periodikách, mediálna, kultúrnoinštitucionálna a publicistická, prípadne pedagogická prax (všetky uvedené hability možno doložiť výkonmi doterajších absolventov doktorandského štúdia v ÚLUK), to všetko v synergickej súčinnosti pripravuje absolventa primárne a v súlade s hlavnou intenciou doktorandského štúdia na to, aby sa uplatnil ako vedecko-pedagogický pracovník, ktorý sprostredkúva ťažiskovo poznatky získané na báze vlastného základného výskumu a medzinárodne akceptovanej metodológie vo flexibilnej reakcii na aktuálny stav poznania problematiky a požiadavky pedagogickej i estetickej praxe, ako samostatný vedecký pracovník výskumných ustanovizní rozvíjajúci heuristicky autonómny základný výskum, prípadne ako vysoko kvalifikovaný (riadiaci) pracovník v kultúrnej sfére, v médiách, redakciách a vydavateľstvách alebo ako kreatívny umelec.
Absolventi sú spôsobilí následne zvyšovať svoj kvalifikačný rast po vedecko-pedagogickej i vedeckej línii (habilitácia, zisk vyšších vedeckých kvalifikačných stupňov). K zásadným profilujúcim osobitostiam pozri Špecifikujúci rámec profilov absolventa.
Teoretické vedomosti
Absolventi študijného programu estetika (3. stupeň):
- majú konzultáciami so školiteľom, domácimi i zahraničnými autoritami, resp. zahraničnými študijnými pobytmi (hradenými s permanentne získavaných grantových prostriedkov), samoštúdiom špeciálne profilovanej odbornej literatúry a vlastného bádania (podľa zamerania dizertačnej práce) prehĺbené a rozšírené, medzidruhovo prierezové (intersemiotické) a interdisciplinárne znalosti dejín umenia (v domácom i celosvetovom kontexte), štruktúry umeleckého artefaktu klasických i novších druhov umenia, celého spektra umeleckých subsystémov (osobitne popkultúry), resp. mimoumeleckých estetických javov, ich žánrovo-druhových, resp. typologických, výrazových a tvaroslovných osobitostí;
- majú konzultáciami so školiteľom, domácimi i zahraničnými autoritami, resp. zahraničnými študijnými pobytmi (hradenými s permanentne získavaných grantových prostriedkov), samoštúdiom špeciálne profilovanej odbornej literatúry a vlastného bádania (podľa zamerania dizertačnej práce) prehĺbený a rozšírený kvalifikovaný prehľad o kultúrne ustanovujúcich príbehoch, mytológiách, v nich obsiahnutých archetypoch, univerzálnych príbehových vzorcov (tematických algoritmov), ich antropologických výkladoch a medzinárodných typologických klasifikáciách;
- uvedené poznatky ovládajú v intertextuálnych (medzidruhových) súvislostiach a v aktualizujúcej responzii na najnovšie medzinárodne etablované koncepcie;
- ovládajú zásady základného (tímového i interdisciplinárneho) vedeckého výskumu, tvorby celoštátnych a medzinárodných projektov základného výskumu, recenzovaných vedeckých monografií a vedeckých štúdií.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent študijného programu estetika (3. stupeň) získa schopnosť:
- na uvedomelej, autonómnej a vyhranenej, v súlade s najnovším stavom poznania i požiadavkami kultúrnej a umeleckej praxe flexibilne aktualizovanej koncepčno-metodologickej báze analyzovať, resp. interpretovať vyššie uvedené umelecké a estetické fenomény;
- kvalifikovane a metodologicky uvedomelo sa konfrontovať s existujúcimi estetickými i estetickovýchovnými teóriami a trendmi;
- samostatne koncipovať, riešiť a viesť univerzitné projekty UGA, samostatne koncipovať a riešiť čiastkové výskumné úlohy v medzinárodných a celoštátnych projektoch základného výskumu, realizovať výskumy s heuristickými ambíciami v tímovej a interdisciplinárnej súčinnosti, prezentovať originálne riešenia problémov;
- publikovať výsledky vlastného výskumu v zahraničných alebo domácich recenzovaných vedeckých monografiách, resp. štúdiách v databázových a recenzovaných zahraničných a domácich periodikách; prezentovať ich v niektorom svetovom jazyku na medzinárodných vedeckých konferenciách, ako aj sprostredkúvať popularizačným spôsobom v médiách a v kultúrno-osvetových programoch;
- v rámci univerzitnej výučby samostatne projektovať a realizovať predmety ťažiskovo založené na výsledkoch vlastného základného výskumu, viesť prednášky a semináre v niektorom svetovom jazyku;
- na základe týchto spôsobilostí vykonávať koncepčné, kreatívne a riadiace aktivity v kultúrnych a umeleckých ustanovizniach, v médiách, publicistike, vydavateľstvách, ako aj v umeleckokreatívnej sfére.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Absolvent študijného programu estetika (3. stupeň) dokáže:
- pracovať samostatne a efektívne ako jednotlivec, samostatný tvorivý pracovník a ako člen či vedúci pracovného tímu;
- identifikovať mechanizmy pre svoj ďalší odborný a profesijný rast.
Absolventi 3. stupňa v študijnom programe estetika nachádzajú v súlade so základnou intenciou doktorandského štúdia uplatnenie predovšetkým v povolaniach zodpovedajúcich kompetenciám vysoko kvalifikovaných, koncepčných, riadiacich, prípadne tvorivých pracovníkov v nasledovných inštitúciách a zariadeniach:
- univerzity a vedeckovýskumné pracoviská, odborné umelecké a kultúrne ustanovizne, múzeá, galérie, umelecké alebo kultúrne sekcie redakcií a médií, vydavateľstvá a pod.;
- vládne a mimovládne kultúrne a umelecky orientované inštitúcie, organizácie a združenia;
- organizácie a inštitúcie tretieho sektora, ako aj nadácie zacielené na kultúrnu a umeleckú sféru.
